Trenčianský hrad 1:400

O hrade

Trenčiansky hrad sa nachádza v západnej časti Slovenska a týči sa na skale nad mestom Trenčín a riekou Váh. Lokalita bola osídlená už od doby bronzovej vďaka svojej výhodnej polohe so skalami a strmými svahmi, ktoré chránili väčšinu územia pred nepriateľmi, a jedinému prístupu z juhu a juhovýchodu. Dôležitým znakom neskoršieho osídlenia je rímsky nápis nad skalou z roku 179. Za čias Veľkomoravskej ríše sa tu nachádzalo významné hradisko, ktoré bolo postupne opevnené a prestavané na hrad.

Z tohto obdobia pochádza aj najstaršia kamenná budova, rotunda. Koncom 11. storočia bola postavená prvá kamenná veža - donjon. Na rotundu nadviazala v 14. storočí výstavba Matúšovho paláca, ktorý bol sídlom Matúša Čáka Trenčianskeho (1260-1321), najvýznamnejšieho uhorského panovníka tej doby. Neskôr bola rotunda zbúraná a jej kamene boli použité na výstavbu nového paláca a kaplnky. Tým sa obranná funkcia hradu zmenila na administratívnu a spoločenskú. Hrad bol tiež miestom mnohých diplomatických rokovaní medzi európskymi panovníkmi. V roku 1241 hrad odolal nájazdom tatárskych vojsk, na druhej strane v tomto období vojská Matúša Čáka dobyli ďalšie veľké územia a na niekoľko desaťročí ovládli veľkú časť územia dnešného Slovenska, Maďarska a Moravy.

V roku 1321 hrad napadli a poškodili vojská uhorského kráľa Karola Róberta. Tieto škody boli napravené za vlády jeho syna Ľudovíta, keď bol postavený nový palác a obranné prvky.

V 15. storočí sa osud hradu spája s menom kráľovnej Barbory, druhej manželky kráľa Žigmunda Luxemburského. Barbory a gotický portál so štítom s erbom kráľovninej rodiny boli postavené v tomto období. Neskôr hrad menil majiteľov, napríklad Zápoľskovcov, za ktorých vlády bol hrad výrazne rozšírený a bol postavený Zápoľského palác, dve veže, prestavané existujúce paláce a kaplnka, vybudované mohutné obranné múry, priekopy, kasárne a celý systém južného opevnenia.

Ďalšou dôležitou stavbou bola renesančná delová bašta, ktorá chránila vstupnú bránu s mostom. Dnes sa v ňom nachádza výstavná sieň Trenčianskeho múzea. V 16. storočí bola postavená aj prvá brána s dvoma valcovými baštami a najmä estetické vylepšenie existujúcich palácov.

V 17. storočí hrad čelil vpádu Turkov a existujúce opevnenie už nepostačovalo, preto sa pristúpilo k ďalšej výstavbe, tentoraz s vonkajším viacstupňovým opevnením s delami. Cisár potom na hrad umiestnil vlastnú posádku 400 mužov, ale koncom 18. storočia hrad stratil svoj vojenský význam a vojenská posádka ho napokon opustila. V roku 1790 hrad takmer zničil obrovský požiar, ktorý spustošil aj blízke mesto. Odvtedy bol hrad významnejšie opravovaný až v 20. storočí, keď sa začala jeho postupná obnova, ktorá trvá dodnes.

Dnes je hrad súčasťou Trenčianskeho múzea a slúži ako miesto konania mnohých kultúrnych a spoločenských podujatí. Pravidelne sa tu konajú aj prehliadky so sprievodcom.